Opadávajúca, vydutá alebo popraskaná omietka v spodnej časti stien patrí medzi veľmi časté problémy starších kostolov, kaplniek, kaštieľov, historických domov a ďalších pamiatkových objektov. Práve soklová časť fasády je mimoriadne namáhaná. Dostáva sa sem dažďová voda, voda odskakujúca od terénu, zemná vlhkosť a pri starších stavbách často aj vlhkosť vzlínajúca zo základov.

K tomu sa pridávajú rozpustné soli, ktoré sa spolu s vodou pohybujú v murive. Keď sa voda odparuje, soli zostávajú v murive alebo omietke a môžu kryštalizovať. Ich opakované rozpúšťanie a kryštalizovanie postupne narúša štruktúru omietky. Výsledkom môžu byť výkvety, tmavé vlhkostné mapy, praskliny, vydúvanie a napokon úplné oddelenie omietky od muriva.

Prečo opadáva omietka práve v oblasti sokla?

Sokel je spodná časť obvodovej steny, ktorá je počas roka vystavená výrazne náročnejším podmienkam ako vyššie časti fasády. Voda môže prenikať do muriva viacerými spôsobmi:

•  vzlínaním zo základovej pôdy,
•  dažďovou vodou a jej odrazom od chodníkov či terénu,
• poškodenými odkvapmi a zvodmi,
• netesnosťami v okolí strechy alebo parapetov,
• nevhodne upraveným terénom pri objekte,
•  nedostatočným odvodnením,
• kondenzáciou a nevhodným vlhkostným režimom interiéru.

Pri historických stavbách je situácia špecifická tým, že mnohé staršie murivá nemajú modernú vodorovnú hydroizoláciu. Vzlínajúca vlhkosť sa preto môže dostať pomerne vysoko do konštrukcie. Ak je navyše jej odparovanie obmedzené nevhodnými materiálmi, vlhkosť môže byť v murive dlhodobo zadržiavaná.

Veľkým problémom sú soli

Na prvý pohľad môže byť príčinou poškodenia jednoducho „mokrá stena“. V skutočnosti však pri historických objektoch zohrávajú veľmi dôležitú úlohu práve soli. Do muriva sa môžu dostať zo zeminy, stavebných materiálov, predchádzajúcich opráv alebo spolu s prenikajúcou vodou. Keď vlhkosť postupuje murivom smerom k povrchu, prenáša so sebou aj rozpustené soli. Po odparení vody začnú soli kryštalizovať. Tento proces sa opakuje pri každom ďalšom zvlhčení a vyschnutí. Postupne môže dôjsť k oslabeniu omietky, vzniku trhlín, odlupovaniu jednotlivých vrstiev a nakoniec k jej odpadnutiu. Biele povlaky preto nemusia byť plesňou. V soklovej časti historických budov môže ísť o kryštalické výkvety rozpustných solí. Pri hygroskopických soliach sa navyše môžu objavovať aj dlhodobo tmavé a vlhké škvrny.

Prečo nestačí omietku jednoducho opraviť?

Jednou z najčastejších chýb pri sanácii je iba odstránenie poškodenej vrstvy a nanesenie novej omietky bez toho, aby sa riešila príčina vlhkosti. Ak voda naďalej preniká do muriva, nová omietka sa môže po určitom čase začať správať rovnako ako pôvodná. Vlhkosť a soli budú pokračovať v pohybe murivom a poškodenie sa môže znovu objaviť. Vo všeobecnosti platí, či už sa jedná o historickú stavbu alebo inú budovu, ktorá dlhodobo bojuje s vlhkosťou v murive, prvým krokom musí byť obmedzenie či ideálne odstránenie zdroja vlhkosti. Ani po jeho odstránení však nemožno očakávať okamžité vyschnutie muriva. Spodné partie starých stavieb môžu zostať vlhké ešte dlhý čas a soli môžu naďalej migrovať smerom k povrchu.

Pri kostoloch a pamiatkach je potrebná ešte väčšia opatrnosť

Oprava sokla historického kostola nie je rovnaká ako oprava sokla bežného rodinného domu. Omietka môže mať nielen technickú, ale aj historickú a výtvarnú hodnotu. Staršie omietky môžu obsahovať pôvodné vrstvy, historické farebné úpravy, sgrafitá, maľby, nápisy alebo iné dekoratívne prvky. Aj poškodená omietka preto nemusí byť automaticky určená na odstránenie. Národný pamiatkový ústav upozorňuje, že omietky sú okrem ochrannej funkcie aj dôležitým zdrojom informácií o stavebnom vývoji objektu. Pri pamiatkovo hodnotnom objekte by preto mal oprave predchádzať stavebno-technický a podľa potreby aj pamiatkový či reštaurátorský prieskum. Až na základe neho možno rozhodnúť, ktoré časti omietky zachovať, ktoré spevniť a ktoré je možné odstrániť a nahradiť.

Opadávajúci sokel je často iba viditeľným prejavom väčšieho problému

Poškodená omietka na soklovej časti kostola alebo historickej budovy preto nemusí byť iba estetickou chybou. Môže signalizovať dlhodobý problém s vlhkosťou a zasolením muriva. Práve preto sa neoplatí riešiť iba to, čo je viditeľné na povrchu. Ak sa omietka pravidelne vydúva, praská, odlupuje alebo opadáva, je vhodné hľadať príčinu. Pri historických objektoch je navyše dôležité postupovať citlivo a s ohľadom na zachovanie pôvodných materiálov a pamiatkovej hodnoty. Správne zvolená sanačná technológia môže pomôcť predĺžiť životnosť omietky a zlepšiť vzhľad objektu, no mala by byť súčasťou komplexného riešenia vlhkosti, nie iba prekrytím jej následkov.

Akú omietku použiť na sokel u budov, kde omietka opadáva v dôsledku vlhkosti

Pri historickom kostole alebo inej pamiatkovej budove odporúčame pred samotnou opravou posúdiť stav muriva, vlhkosť, zasolenie a kompatibilitu s existujúcimi omietkovými vrstvami. Až potom je možné zvoliť riešenie, ktoré bude nielen dobre vyzerať, ale bude fungovať aj dlhodobo. Ak je sokel staršej budovy či domu namáhaný, vystavený slnečnému žiareniu, dažďu, odstrekujúcej vode z terénu a vlhkosti, dôležité je zvoliť vodeodolnú, hydrofóbnu a paropriepustnú omietku, aby murivo neuzavrela a umožnila mu dýchať a vysychať.

IZONIL Hard je možné použiť na vlhké murivo, je hydrofóbny a paropriepustný a je ho možné aplikovať v hrubších vrstvách, čo je výhodné ak sú na stene nejaké nerovnosti. Nie je však automaticky vhodný na každý historický objekt, je treba zohľadniť pôvodnú skladbu muriva a požiadavky pamiatkarov.

IZONIL Hard je vhodné použiť na:

• poškodený sokel vystavený dažďu,
• sokel pri chodníku alebo teréne, kde dochádza k odstreku vody,
• vlhké pivničné a podzemné časti,
• na murivo, ktoré potrebuje zvýšenú odolnosť voči prenikaniu vody.

IZONIL – Majte svoje steny v suchu. 
www.izonil.sk | www.izonil.cz